V roku 1789 vypracoval Anton Ruprecht, profesor baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, správu o stave opálových nálezísk. V nej je dodnes uchovaný obraz existujúceho banského priestoru, spolu s dobovými návodmi a plánmi. Za jeho prítomnosti sa v bani Libanka otvorila prvá pokusná štôlňa.
Timeline slovak
Počas panovania Jozefa II. dostala výhradné dobývacie právo spoločnosť Neumány a Koletsch.
V roku 1775 našli na dne potoka v Červenici najväčší opál na svete, známy je pod menom Harlekýn. Vážil 607 gramov a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes sa nachádza v zbierke prírodovedného múzea vo Viedni.
Anselmus de Boodt, osobný lekár cisára Rudolfa II. a zakladateľ modernej mineralógie, opisuje vo svojej práci Gemmarum et lapidum starú, zavalenú baňu na drahý opál, čím potvrdzuje prítomnosť ťažby v Slanských vrchoch dávno predtým, ako o nej boli vydané prvé písomné zmienky.
Hľadanie magického opálu bolo úspešné. Svedčí o tom príkaz cisára Rudolfa II., adresovaný Štefanovi Kecerovi z Pekľan, ktorým mu nariaďuje sprístupniť svoj pozemok ťažbe drahých kameňov. Tento písomný doklad potvrdzuje, že opálová baňa pri Červenci je oficiálne najstaršou na svete. Do odhalenia ďalších ložísk opálu v Mexiku a Austrálii bola..Dozvedieť sa viac…
Prvá písomná zmienka o drahom opáli na našom území pochádza zo 14. mája 1597, kedy cisár Rudolf II. Habsburský vydáva povolenie pre Alberta Veľkého, považovaného za najväčšieho mysliteľa stredoveku, hľadať vzácny opál po celom území Uhorska.
Keď sa Izabela Jagelovská, dcéra poľského kráľa Žigmunda I., v roku 1539 vydávala za uhorského kráľa Jána Zápoľského, do daru dostala výnimočný šperk. Impozantný zlatý prívesok bol osadený šestnástimi opálmi v tvare slzy, ktoré bezpochyby pochádzali z lokality Slanských vrchov. Dodnes je tento klenot uložený v zbierkach múzea v Budapešti.
O ťažbe opálu v Slanských vrchoch ešte pred naším letopočtom hovoria mnohé miestne povesti. Hlbinná ťažba však na základe odborného posúdenia oblastných nálezov začala okolo 11. storočia.
Ako sa dostal opál do mesta Alexandra Veľkého? Kto obýval divoké územie v Slanských vrchoch? Za úspešným putovaním krásneho opálu stoja germánske kmene a podnikaví rímski obchodníci, ktorí si nenechali ujsť príležitosť potešiť o nič menej čarovnú egyptskú kráľovnú. Je pravdepodobné, že počiatky ťažby kráľa drahokamov, ako Rimania opál nazývali,..Dozvedieť sa viac…
Opál svojím pôvabom očaril gréckeho básnika Onomakrita natoľko, že ho vo svojej básni prirovnal k detskej tváričke. Obdivom nešetril ani rímsky filozof Gaius Julius Solinus, ktorý záhadnému kameňu šesťdesiatich farieb pripísal v diele Polyhistor mimoriadne magické účinky. Rímsky prírodopisec Plínius v knihe Naturalis Historia, jednej z prvých encyklopédií staroveku, píše:..Dozvedieť sa viac…