Slovenské opálové bane

sú medzinárodne významná lokalita pri obci Prešov, kde sa ťažil a ťaží Slovenský opál. 3   2

Obsah

  • 1 Poloha
  • 2 Banské revíry
  • 3 História
  • 4 Súčasnosť
  • 5 Minerály
  • 6 Fauna
  • 7 Flóra
  • 8 Mapy
  • 9 Fotografie opálových baní povrch
  • 10 Fotografie opálových baní podzemie
  • 11 Využitie
  • 12 Sprístupnené bane na Slovensku
  • 13 Referencie
  • 14 Iné projekty

Poloha

Lokalita sa nachádza na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, nad obcou Červenica. Slovenské opálové bane sú vymedzené plochou CHLÚ (Chráneným ložiskovým územím Červenica I.)  na ochranu ložiska opálov a majú rozlohu 10 987 778,00 m2

1

DP Červenica  ( dobývací priestor Červenica) je umiestnený  CHLÚ Červenica I – drahý opál  a má rozlohu 998 332,41m2. 4

Banské revíry

Tieto banské revíry boli prenajímané po roku 1823 a boli určené pre súkromné podnikanie. Teritoriálny rozsah zafixovaný v bode 4. vyhlášky z roku 1823.

  • Predbaňa, Libanka, Stráne, Stredná a Nižná Bučina, Libanka pri Orlovskej Studni 329 335 m2
  • Šimonka, Šimonka-Laz   51 400 m2
  • Dubník    45 662 m2
  • Čolo    6 177 m2
  • Lúčina    4 003 m2
  • Paseky    3 960 m2
  • Kunderov     3 600 m2
  • Remety     7 200 m2

História

Slovenské opálové bane staršie názvy – Dubnícke bane, Opálové bane v Dubníku v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane maď. A Vörösvágás – dubniki opálbányak, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben). 5  Prvá písomná zmienka o obci Červenica, spojená s opálom je z roku 1409. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“ 6 našli v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, ktorý sídlil v osade Dubnik. Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku Československej republiky.

Dejiny opálových baní do roku 1922 zdokumentoval významný slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy Štefan Butkovič v knihe História Slovenského drahého opálu z Dubníka7  Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef.

Súčasnosť

Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola v Prešove založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. Spoločnosť dostala povolenie na banskú činnosť – ťažbu opálu v DP Červenica v máji 2012, po čom v októbri toho roku nasledoval začiatok povrchovej ťažby drahého opálu na halde Viliam s názvom Monika. Stalo sa tak po viac ako 90. rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi, francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.

V Krajskom múzeu v Prešove bola otvorená stála expozícia Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Expozícia je sprístupnená pre verejnosť od 6. júna 2016. Podzemie Slovenských opálových baní je sprístupnené verejnosti od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef, prehliadky bane sú otvorené pre verejnosť celoročne.

Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku Slovenský opál. Dňa 10. novembra 2016 bol zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“ 2 v WIPO – Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization), pod registračným číslom 1061.

Minerály

Od osady Dubník približne 500 m sa nachádza ortuťové ložisko Dubník – Hg rudy. Rumelka bola prvým nerastom, ktorý sa začal na tomto území ťažiť. Ťažba prebiehala od 15. do konca 18. storočia. V roku 2002 bola ukončená úloha Komplexné zhodnotenie zatvoreného ložiska Dubník – ortuťové ložisko. Rumelka sa tu nachádza vo forme impregnácií s pyritom a markazitom a tiež v podobe žiliek hrubých do 1,5 mm. Opál, ktorý sa ťažil na spomínaných banských revíroch, bol sprevádzaný minerálmi hyalitom, markazitom, antimonitom, limonitom, alunogénom, baritom, melanteritom, kašparitom, halotrichitom a ďalšími minerálmi.

Fauna

Súčasťou Slovenských opálových baní je Chránený areál Dubnícke bane, ktorý bol vyhlásený v roku 1964 na ochranu netopierov. V súčasnom období opálové bane sú domovom cca 4000 jedincov netopierov. V CHLÚ Červenica hibernuje 11 druhov: Podkovár veľký – Rhinolophus ferrumequinum Podkovár malý – Rhinolophus hipposideros Netopier veľký – Myotis myotis Netopier brvitý – Myotis emarginatus Netopier Blythov alebo ostrouchý – Myotis Blythii Netopier vodný – Myotis daubentonii Netopier pobrežný – Myotis dasycneme Netopier fúzatý – Myotis mystacinus Uchaňa čierna – Barbastella barbastellus Ucháč svetlý – Plecotus auritus Večernica pozdná – Eptesicus.

Flóra

Opálové bane sú časťou pohoria Slanské vrchy podľa fytogeografického členenia radíme ich do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum). V extrémnych podmienkach hrebeňov nájdeme kyslé porasty bukov obohatené o prítomnosť chvostníka jedľovitého, bielomachu sivého a čučoriedky obyčajnej. Pre celé územie sú charakteristické rozmanité druhy orchideí, ktoré rastú všade roztrúsene. Vzácny je napríklad horec luskáčikovitý, kukučka vencová a mechúrik stromkovitý. Ozdobou vrcholu Šimonky je prilbica pestrá podobná prilbici modrej.

Mapy

Fotografie opálových baní povrch

Fotografie opálových baní podzemie

Využitie

Banské diela sú dnes často využívané na rekreáciu. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené bane s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Banské diela sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.

Sprístupnené bane na Slovensku

Štôlňa Bartolomej, Štôlňa Glanzenberg, Baňa Starovšechsvätých, Medvedia štôlňa, Baňa Cigeľ, Slovenské opálové bane

Referencie

  1. http://www.hbu.sk/sk/Chranene-loziskove-uzemia/Kosice.alej
  2. Zemepisné označenia výrobkov : Slovenský opál. Vestník Úradu priemyselného vlastníctva SR (Banská Bystrica: ÚPV SR), 2016-11-02, roč. 2016, čís. 11, s. 251 – 253. Dostupné online [cit. 2017-01-09]. ISSN 2453-7551.
  3. https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_op%C3%A1l
  4. http://www.hbu.sk/sk/Dobyvacie-priestory/Kosice.alej
  5. ttp://www.minv.sk/?statny-ustredny-bansky-archiv
  6. http://www.ozdinminerals.com/kultoveMineraly/SR/OpaldrahyDubnik1.htm
  7. https://books.google.sk/books/about/Hist%C3%B3ria_slovensk%C3%A9ho_drah%C3%A9ho_op%C3%A1lu_z.html?id=tA7YGwAACAAJ&redir_esc=y

Iné projekty

Banský spolok „Slovakia opal“ je dobrovoľným združením občanov, ktorí majú záujem o baníctvo.

Spolok združuje banských odborníkov z praxe, vedy, výskumu, školstva, dôchodcov, ako aj priaznivcov baníctva, ktorí majú záujem o baníctvo všeobecne s hlavným zameraním na baníctvo v severnej časti Slanských vrchov a v širšom okolí, jeho históriu, súčasnosť a perspektívu.

Poslaním spolku je obnovenie, udržiavanie a rozvíjanie viac storočnej tradície baníckych zvykov, organizovanie stretnutí členov za účelom rozvíjania poznatkov o baníctve, podieľanie sa na organizovaní akcií pre verejnosť s cieľom propagácie baníckeho regiónu u nás a v zahraničí. Rozvíjať spoluprácu s inými spolkami, spoločnosťami a organizáciami baníckeho zamerania u nás a v zahraničí. Podieľať sa na publikačnej činnosti so zameraním na históriu a súčasný stav baníckeho regiónu, pričom sa snaží zachovávať montánny charakter krajiny a skrášľovať krajinu.

Stanovy banského spolku:  

Stanovy-Banský-spolok-Slovakia-opal.pdf

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť