Naši predkovia boli najšikovnejší baníci s najlepšími technikami už v období 18. storočia. Opál nás preslávil aj v rámci šperkárstva u najvyššej šľachty. Mať korunovačné šperky s opálom bola vymoženosť, ktorú si mohli dovoliť len tie najbohatšie rody. Opál bol veľmi obľúbený aj vďaka jeho vlastnostiam a pôsobeniu. Verilo sa, že posilňuje najsilnejšie cnosti a privoláva lásku. Dokážu ho nosiť len ľudia s dobrým srdcom, lebo opál posilňuje city a myšlienky.

Slovenské opálové bane (staršie názvy – v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane – A Vörösvágás – dubniki opálbányak, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben) [5] . Nachádzajú sa na východe Slovenska, pri meste Prešov, medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Sú to najstaršie opálové bane na svete a jediné opálové bane na našom kontinente. Prvá písomná zmienka o obci Červenica Vörösvágás [6] , spojená s opálom je z roku 1409. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál Oheň trójsky. Najväčší opál menom Harlekýn [7]  našli v roku 1775. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni [8] . Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach. Prevádzka bola zastavená a zrušená na opálových baniach v období Československej republiky a to na základe výnosu 311/62/32844/Úsp./C/23 zo dňa 16.10.1923, dokument (Správa státních solivaru v Slolnohradě) zo dňa 31.12.1923. Hlavnými osobnosťami opálových baní boli: Gróf Jozef Vécsey (predseda Košickej kráľovskej administratívy), Anton Schwarz, Johann Möhling spracovali mapu kutačiek na Libanke a priľahlých revíroch, Leopold Anton Ruprecht vypracovať správu o ložiskách opálu nad obcou Červenica, Marek Szentiványi a zmocnenec Peter Neumanny, ktorí boli ako prví držiteľmi nájmu, Jozef Rumpler nájomca opálových baní, v rokoch 1830-18245 bol nájomcom Gabriel Fejérváry. Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta  [9] . Hlavným sídlom Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta bola osada Dubnik. [10] Dejiny opálových baní do roku 1922 zdokumentoval významný slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy Štefan Butkovič v knihe História Slovenského drahého opálu z Dubníka  [11]. Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica dnes pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef.

Staré banské diela boli zatvorené v roku 1922 kedy bola zrušená aj ťažba drahého opálu- slovenského národného kameňa. Až v roku 2012 bola ťažba znovu spustená a v lete roku 2015 bola baňa otvorená pre návštevníkov. Práve v tejto opálovej bani bol nájdený najväčší a najhodnotnejší drahý opál na svete – Harlekýn, ktorý je momentálne uložený v národnom múzeu vo Viedni.

Banské chodby majú celkovo cca 24 km a 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených, kde je možné profesionálne technické potápanie.

Momentálne je sprístupnených 1,2 km starých banských chodieb a prehliadková trasa trvá cca. 45 – 60 min. Návštevníci majú možnosť vidieť vzorky opálov, rozličných minerálov, banské svietidlá, vozíky a nástroje používané baníkmi pred 100 rokmi.